Ako Robert Fico prehral voľby

Autor: Stanislav Krošlák | 24.2.2020 o 14:41 | (upravené 24.2.2020 o 18:39) Karma článku: 7,45 | Prečítané:  2103x

Byť autentický vo svojich rozhodnutiach, môže byť víťazná stratégia. Málokedy je však víťaznou stratégiou opustenie svojich ideálov.

Keď v roku 2012 vznikla jednofarebná vláda strany SMER-SD, bolo to pre mnohých ľudí veľkým prekvapením, u mnohých to zas vyvolalo veľké očakávania a pre Roberta Fica to bolo určite veľkým zadosťučinením. Brilantný rečník, dokonalý technológ moci a skúsený marketér, ktorý nenecháva nič na náhodu a vždy presne vie, ako, kde a čím udrieť, aby trafil klinček po hlavičke, zaznamenal nevídaný úspech.

Osobne som bol presvedčený, že Robert Fico si tento vrchol svojej politickej kariéry vychutná (v politike je od svojich vysokoškolských štúdií ako člen SZM a neskôr KSČ, SDĽ a SMER) a pripraví si pôdu na dôstojný odchod smerom do Grasalkovičovho paláca. Nasvedčovala tomu aj jeho priateľská komunikácia s médiami hneď po vyhratých voľbách. Vtedy sa dalo ešte očakávať, že poučený neskorými a najmä smutnými odchodmi Mečiara a Dzurindu, na ktoré koniec-koncov sám upozorňoval ako na memento, prehodí výhybku z politika bojovníka na politika štátnika a nedá tak nikomu šancu na prípadné víťazstvo v prezidentských voľbách. Bežný človek – volič vtedy veľmi neriešil pozadie Ficovej politickej strany a o jeho na poslednú chvíľu ohlásenej kandidatúre skôr uvažoval v intenciách, či má mať jedna strana pod kontrolou parlament, vládu aj prezidenta. Tento moment v strane evidentne podcenili. Zjavne aj pod vplyvom jednoznačného víťazstva vo voľbách úplne zbytočne tlačili na pílu čím ďalej tým viac. Prečo a kde sa stala chyba a strana SMER-SD a Robert Fico premrhal túto jedinečnú šancu je určite námet na hlbšiu politologickú štúdiu. Isté však je, že od prehratých prezidentských volieb sa chyby na ich strane postupne kopili natoľko, až sa dnes zdá, že z premyslenej stratégie pri každom rozhodnutí je nepremyslené rozhodnutie s priehľadnou stratégiou.

Asi nijak inak sa nedá nazvať ani posledný ťah s mimoriadnou schôdzou NR SR. Ak by stratégovia SMERU-SD nekonali v panike, určite by lepšie premysleli aj volebný finiš vlastnej strany. Nepochybujem, že Kočnera, Thrému a výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej správne vyhodnotili ako kľúčové témy pred voľbami. Už menej premyslene ale pôsobí ich stratégia protiútoku. Namiesto toho, aby Robert Fico ešte pred poslednou schôdzou NR SR  nadhodil tému „blížiacej sa sociálnej katastrofy“ v podobe možnej pravicovej vlády a ako „prirodzenú“ agendu strany, zameral svoje sily na tému dôchodkov, úplne nezmyselne sa zameral na kauzu Kiskových pozemkov, ako protiváhy ku kočneriáde. Pritom zvolanie mimoriadnej schôdze ešte v januári, by pre všetkých pôsobilo omnoho menej okato už len preto, že aj prípadné prelomenie prezidentkinho veta, by spadalo ešte do kompetencie terajšieho parlamentu. Navyše, ako je vidieť aj teraz, téma dôchodkov má potenciál zmierniť škody na volebnom výsledku strany omnoho viac, ako zlé namierený útok na predpokladaného lídra opozície. A táto chyba, na rozdiel od tej prezidentskej, môže byť pre stranu SMER-SD a Roberta Fica fatálna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nové články môžete na SME.sk teraz čítať prvú hodinu zadarmo

Prémiový obsah SME.sk môžete teraz čítať aj bez predplatného.


Už ste čítali?